सूक्त ९३
34 मन्त्रों वाला सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण और उपलब्ध स्रोत-संगत ऐतिहासिक अंग्रेज़ी अनुवाद।
34 मन्त्रों वाला सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण और उपलब्ध स्रोत-संगत ऐतिहासिक अंग्रेज़ी अनुवाद।
गहराई 4 / 4
34 मन्त्रों वाला सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण और उपलब्ध स्रोत-संगत ऐतिहासिक अंग्रेज़ी अनुवाद।
बटन, स्वाइप या बाएँ-दाएँ तीर कुंजियों से पृष्ठ पलटें।
उद्घेदभि श्रुतामघं वृषभं नर्यापसम्। अस्तारमेषि सूर्य॥
लिप्यन्तरणudghedabhi śrutāmaghaṁ vṛṣabhaṁ naryāpasam | astārameṣi sūrya ||
नव यो नवतिं पुरो बिभेद बाह्वोजसा। अहिं च वृत्रहावधीत्॥
लिप्यन्तरणnava yo navatiṁ puro bibheda bāhvojasā | ahiṁ ca vṛtrahāvadhīt ||
स न इन्द्रः शिवः सखाश्वावद्गोमद्यवमत्। उरुधारेव दोहते॥
लिप्यन्तरणsa na indraḥ śivaḥ sakhāśvāvadgomadyavamat | urudhāreva dohate ||
यदद्य कच्च वृत्रहन्नुदगा अभि सूर्य। सर्वं तदिन्द्र ते वशे॥
लिप्यन्तरणyadadya kacca vṛtrahannudagā abhi sūrya | sarvaṁ tadindra te vaśe ||
यद्वा प्रवृद्ध सत्पते न मरा इति मन्यसे। उतो तत्सत्यमित्तव॥
लिप्यन्तरणyadvā pravṛddha satpate na marā iti manyase | uto tatsatyamittava ||
ये सोमासः परावति ये अर्वावति सुन्विरे। सर्वाँस्ताँ इन्द्र गच्छसि॥
लिप्यन्तरणye somāsaḥ parāvati ye arvāvati sunvire | sarvāstā indra gacchasi ||
तमिन्द्रं वाजयामसि महे वृत्राय हन्तवे। स वृषा वृषभो भुवत्॥
लिप्यन्तरणtamindraṁ vājayāmasi mahe vṛtrāya hantave | sa vṛṣā vṛṣabho bhuvat ||
इन्द्रः स दामने कृत ओजिष्ठः स मदे हितः। द्युम्नी श्लोकी स सोम्यः॥
लिप्यन्तरणindraḥ sa dāmane kṛta ojiṣṭhaḥ sa made hitaḥ | dyumnī ślokī sa somyaḥ ||
गिरा वज्रो न सम्भृतः सबलो अनपच्युतः। ववक्ष ऋष्वो अस्तृतः॥
लिप्यन्तरणgirā vajro na sambhṛtaḥ sabalo anapacyutaḥ | vavakṣa ṛṣvo astṛtaḥ ||
दुर्गे चिन्नः सुगं कृधि गृणान इन्द्र गिर्वणः। त्वं च मघवन्वशः॥
लिप्यन्तरणdurge cinnaḥ sugaṁ kṛdhi gṛṇāna indra girvaṇaḥ | tvaṁ ca maghavanvaśaḥ ||
यस्य ते नू चिदादिशं न मिनन्ति स्वराज्यम्। न देवो नाध्रिगुर्जनः॥
लिप्यन्तरणyasya te nū cidādiśaṁ na minanti svarājyam | na devo nādhrigurjanaḥ ||
अधा ते अप्रतिष्कुतं देवी शुष्मं सपर्यतः। उभे सुशिप्र रोदसी॥
लिप्यन्तरणadhā te apratiṣkutaṁ devī śuṣmaṁ saparyataḥ | ubhe suśipra rodasī ||
त्वमेतदधारयः कृष्णासु रोहिणीषु च। परुष्णीषु रुशत्पयः॥
लिप्यन्तरणtvametadadhārayaḥ kṛṣṇāsu rohiṇīṣu ca | paruṣṇīṣu ruśatpayaḥ ||
वि यदहेरध त्विषो विश्वे देवासो अक्रमुः। विदन्मृगस्य ताँ अमः॥
लिप्यन्तरणvi yadaheradha tviṣo viśve devāso akramuḥ | vidanmṛgasya tā amaḥ ||
आदु मे निवरो भुवद्वृत्रहादिष्ट पौंस्यम्। अजातशत्रुरस्तृतः॥
लिप्यन्तरणādu me nivaro bhuvadvṛtrahādiṣṭa pauṁsyam | ajātaśatrurastṛtaḥ ||
श्रुतं वो वृत्रहन्तमं प्र शर्धं चर्षणीनाम्। आ शुषे राधसे महे॥
लिप्यन्तरणśrutaṁ vo vṛtrahantamaṁ pra śardhaṁ carṣaṇīnām | ā śuṣe rādhase mahe ||
अया धिया च गव्यया पुरुणामन्पुरुष्टुत। यत्सोमेसोम आभवः॥
लिप्यन्तरणayā dhiyā ca gavyayā puruṇāmanpuruṣṭuta | yatsomesoma ābhavaḥ ||
बोधिन्मना इदस्तु नो वृत्रहा भूर्यासुतिः। शृणोतु शक्र आशिषम्॥
लिप्यन्तरणbodhinmanā idastu no vṛtrahā bhūryāsutiḥ | śṛṇotu śakra āśiṣam ||
कया त्वं न ऊत्याभि प्र मन्दसे वृषन्। कया स्तोतृभ्य आ भर॥
लिप्यन्तरणkayā tvaṁ na ūtyābhi pra mandase vṛṣan | kayā stotṛbhya ā bhara ||
कस्य वृषा सुते सचा नियुत्वान्वृषभो रणत्। वृत्रहा सोमपीतये॥
लिप्यन्तरणkasya vṛṣā sute sacā niyutvānvṛṣabho raṇat | vṛtrahā somapītaye ||
अभी षु णस्त्वं रयिं मन्दसानः सहस्रिणम्। प्रयन्ता बोधि दाशुषे॥
लिप्यन्तरणabhī ṣu ṇastvaṁ rayiṁ mandasānaḥ sahasriṇam | prayantā bodhi dāśuṣe ||
पत्नीवन्तः सुता इम उशन्तो यन्ति वीतये। अपां जग्मिर्निचुम्पुणः॥
लिप्यन्तरणpatnīvantaḥ sutā ima uśanto yanti vītaye | apāṁ jagmirnicumpuṇaḥ ||
इष्टा होत्रा असृक्षतेन्द्रं वृधासो अध्वरे। अच्छावभृथमोजसा॥
लिप्यन्तरणiṣṭā hotrā asṛkṣatendraṁ vṛdhāso adhvare | acchāvabhṛthamojasā ||
इह त्या सधमाद्या हरी हिरण्यकेश्या। वोळ्हामभि प्रयो हितम्॥
लिप्यन्तरणiha tyā sadhamādyā harī hiraṇyakeśyā | voḻhāmabhi prayo hitam ||
तुभ्यं सोमाः सुता इमे स्तीर्णं बर्हिर्विभावसो। स्तोतृभ्य इन्द्रमा वह॥
लिप्यन्तरणtubhyaṁ somāḥ sutā ime stīrṇaṁ barhirvibhāvaso | stotṛbhya indramā vaha ||
आ ते दक्षं वि रोचना दधद्रत्ना वि दाशुषे। स्तोतृभ्य इन्द्रमर्चत॥
लिप्यन्तरणā te dakṣaṁ vi rocanā dadhadratnā vi dāśuṣe | stotṛbhya indramarcata ||
आ ते दधामीन्द्रियमुक्था विश्वा शतक्रतो। स्तोतृभ्य इन्द्र मृळय॥
लिप्यन्तरणā te dadhāmīndriyamukthā viśvā śatakrato | stotṛbhya indra mṛḻaya ||
भद्रम्भद्रं न आ भरेषमूर्जं शतक्रतो। यदिन्द्र मृळयासि नः॥
लिप्यन्तरणbhadrambhadraṁ na ā bhareṣamūrjaṁ śatakrato | yadindra mṛḻayāsi naḥ ||
स नो विश्वान्या भर सुवितानि शतक्रतो। यदिन्द्र मृळयासि नः॥
लिप्यन्तरणsa no viśvānyā bhara suvitāni śatakrato | yadindra mṛḻayāsi naḥ ||
त्वामिद्वृत्रहन्तम सुतावन्तो हवामहे। यदिन्द्र मृळयासि नः॥
लिप्यन्तरणtvāmidvṛtrahantama sutāvanto havāmahe | yadindra mṛḻayāsi naḥ ||
उप नो हरिभिः सुतं याहि मदानां पते। उप नो हरिभिः सुतम्॥
लिप्यन्तरणupa no haribhiḥ sutaṁ yāhi madānāṁ pate | upa no haribhiḥ sutam ||
द्विता यो वृत्रहन्तमो विद इन्द्रः शतक्रतुः। उप नो हरिभिः सुतम्॥
लिप्यन्तरणdvitā yo vṛtrahantamo vida indraḥ śatakratuḥ | upa no haribhiḥ sutam ||
त्वं हि वृत्रहन्नेषां पाता सोमानामसि। उप नो हरिभिः सुतम्॥
लिप्यन्तरणtvaṁ hi vṛtrahanneṣāṁ pātā somānāmasi | upa no haribhiḥ sutam ||
इन्द्र इषे ददातु न ऋभुक्षणमृभुं रयिम्। वाजी ददातु वाजिनम्॥
लिप्यन्तरणindra iṣe dadātu na ṛbhukṣaṇamṛbhuṁ rayim | vājī dadātu vājinam ||
सूक्त ९३ सनातन धर्म ज्ञान-मानचित्र का एक बिन्दु है। यह पृष्ठ इसे उसके शास्त्रीय, दार्शनिक या जीवंत परम्परा के सन्दर्भ में रखता है और इसकी शाखाओं, स्रोतों तथा सम्बन्धित मार्गों से जोड़ता है।