सूक्त ९०
16 मन्त्रसहित सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण र उपलब्ध स्रोतसँग मिलेका ऐतिहासिक अङ्ग्रेजी अनुवाद।
16 मन्त्रसहित सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण र उपलब्ध स्रोतसँग मिलेका ऐतिहासिक अङ्ग्रेजी अनुवाद।
गहिराइ 4 / 4
16 मन्त्रसहित सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण र उपलब्ध स्रोतसँग मिलेका ऐतिहासिक अङ्ग्रेजी अनुवाद।
बटन, स्वाइप वा बायाँ-दायाँ तीर कुञ्जीले पृष्ठ पल्टाउनुहोस्।
सहस्रशीर्षा पुरुषः सहस्राक्षः सहस्रपात्। स भूमिं विश्वतो वृत्वात्यतिष्ठद्दशाङ्गुलम्॥
लिप्यन्तरणsahasraśīrṣā puruṣaḥ sahasrākṣaḥ sahasrapāt | sa bhūmiṁ viśvato vṛtvātyatiṣṭhaddaśāṅgulam ||
अनुवादA THOUSAND heads hath Purusa, a thousand eyes, a thousand feet. On every side pervading earth he fills a space ten fingers wide.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.पुरुष एवेदं सर्वं यद्भूतं यच्च भव्यम्। उतामृतत्वस्येशानो यदन्नेनातिरोहति॥
लिप्यन्तरणpuruṣa evedaṁ sarvaṁ yadbhūtaṁ yacca bhavyam | utāmṛtatvasyeśāno yadannenātirohati ||
अनुवादThis Purusa is all that yet hath been and all that is to be; The Lord of Immortality which waxes greater still by food.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.एतावानस्य महिमातो ज्यायाँश्च पूरुषः। पादोऽस्य विश्वा भूतानि त्रिपादस्यामृतं दिवि॥
लिप्यन्तरणetāvānasya mahimāto jyāyāśca pūruṣaḥ | pādo'sya viśvā bhūtāni tripādasyāmṛtaṁ divi ||
अनुवादSo mighty is his greatness; yea, greater than this is Purusa. All creatures are one-fourth of him, three-fourths eternal life in heaven.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.त्रिपादूर्ध्व उदैत्पुरुषः पादोऽस्येहाभवत्पुनः। ततो विष्वङ्व्यक्रामत्साशनानशने अभि॥
लिप्यन्तरणtripādūrdhva udaitpuruṣaḥ pādo'syehābhavatpunaḥ | tato viṣvaṅvyakrāmatsāśanānaśane abhi ||
अनुवादWith three-fourths Purusa went up: onefourth of him again was here. Thence he strode out to every side over what cats not and what cats.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.तस्माद्विराळजायत विराजो अधि पूरुषः। स जातो अत्यरिच्यत पश्चाद्भूमिमथो पुरः॥
लिप्यन्तरणtasmādvirāḻajāyata virājo adhi pūruṣaḥ | sa jāto atyaricyata paścādbhūmimatho puraḥ ||
अनुवादFrom him Viraj was born; again Purusa from Viraj was born. As soon as he was born he spread eastward and westward o'er the earth.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.यत्पुरुषेण हविषा देवा यज्ञमतन्वत। वसन्तो अस्यासीदाज्यं ग्रीष्म इध्मः शरद्धविः॥
लिप्यन्तरणyatpuruṣeṇa haviṣā devā yajñamatanvata | vasanto asyāsīdājyaṁ grīṣma idhmaḥ śaraddhaviḥ ||
अनुवादWhen Gods prepared the sacrifice with Purusa as their offering, Its oil was spring, the holy gift was autumn; summer was the wood.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.तं यज्ञं बर्हिषि प्रौक्षन्पुरुषं जातमग्रतः। तेन देवा अयजन्त साध्या ऋषयश्च ये॥
लिप्यन्तरणtaṁ yajñaṁ barhiṣi praukṣanpuruṣaṁ jātamagrataḥ | tena devā ayajanta sādhyā ṛṣayaśca ye ||
अनुवादThey balmed as victim on the grass Purusa born in earliest time. With him the Deities and all Sadhyas and Rsis sacrificed.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः सम्भृतं पृषदाज्यम्। पशून्ताँश्चक्रे वायव्यानारण्यान्ग्राम्याश्च ये॥
लिप्यन्तरणtasmādyajñātsarvahutaḥ sambhṛtaṁ pṛṣadājyam | paśūntāścakre vāyavyānāraṇyāngrāmyāśca ye ||
अनुवादFrom that great general sacrifice the dripping fat was gathered up. He formed the creatures of-the air, and animals both wild and tame.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.तस्माद्यज्ञात्सर्वहुत ऋचः सामानि जज्ञिरे। छन्दांसि जज्ञिरे तस्माद्यजुस्तस्मादजायत॥
लिप्यन्तरणtasmādyajñātsarvahuta ṛcaḥ sāmāni jajñire | chandāṁsi jajñire tasmādyajustasmādajāyata ||
अनुवादFrom that great general sacrifice Rcas and Sama-hymns were born: Therefrom were spells and charms produced; the Yajus had its birth from it.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.तस्मादश्वा अजायन्त ये के चोभयादतः। गावो ह जज्ञिरे तस्मात्तस्माज्जाता अजावयः॥
लिप्यन्तरणtasmādaśvā ajāyanta ye ke cobhayādataḥ | gāvo ha jajñire tasmāttasmājjātā ajāvayaḥ ||
अनुवादFrom it were horses born, from it all cattle with two rows of teeth: From it were generated kine, from it the goats and sheep were born.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.यत्पुरुषं व्यदधुः कतिधा व्यकल्पयन्। मुखं किमस्य कौ बाहू का ऊरू पादा उच्येते॥
लिप्यन्तरणyatpuruṣaṁ vyadadhuḥ katidhā vyakalpayan | mukhaṁ kimasya kau bāhū kā ūrū pādā ucyete ||
अनुवादWhen they divided Purusa how many portions did they make? What do they call his mouth, his arms? What do they call his thighs and feet?
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.ब्राह्मणोऽस्य मुखमासीद्बाहू राजन्यः कृतः। ऊरू तदस्य यद्वैश्यः पद्भ्यां शूद्रो अजायत॥
लिप्यन्तरणbrāhmaṇo'sya mukhamāsīdbāhū rājanyaḥ kṛtaḥ | ūrū tadasya yadvaiśyaḥ padbhyāṁ śūdro ajāyata ||
अनुवादThe Brahman was his mouth, of both his arms was the Rajanya made. His thighs became the Vaisya, from his feet the Sudra was produced.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.चन्द्रमा मनसो जातश्चक्षोः सूर्यो अजायत। मुखादिन्द्रश्चाग्निश्च प्राणाद्वायुरजायत॥
लिप्यन्तरणcandramā manaso jātaścakṣoḥ sūryo ajāyata | mukhādindraścāgniśca prāṇādvāyurajāyata ||
अनुवादThe Moon was gendered from his mind, and from his eye the Sun had birth; Indra and Agni from his mouth were born, and Vayu from his breath.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.नाभ्या आसीदन्तरिक्षं शीर्ष्णो द्यौः समवर्तत। पद्भ्यां भूमिर्दिशः श्रोत्रात्तथा लोकाँ अकल्पयन्॥
लिप्यन्तरणnābhyā āsīdantarikṣaṁ śīrṣṇo dyauḥ samavartata | padbhyāṁ bhūmirdiśaḥ śrotrāttathā lokā akalpayan ||
अनुवादForth from his navel came mid-air the sky was fashioned from his head Earth from his feet, and from his car the regions. Thus they formed the worlds.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.सप्तास्यासन्परिधयस्त्रिः सप्त समिधः कृताः। देवा यद्यज्ञं तन्वाना अबध्नन्पुरुषं पशुम्॥
लिप्यन्तरणsaptāsyāsanparidhayastriḥ sapta samidhaḥ kṛtāḥ | devā yadyajñaṁ tanvānā abadhnanpuruṣaṁ paśum ||
अनुवादSeven fencing-sticks had he, thrice seven layers of fuel were prepared, When the Gods, offering sacrifice, bound, as their victim, Purusa.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवास्तानि धर्माणि प्रथमान्यासन्। ते ह नाकं महिमानः सचन्त यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः॥
लिप्यन्तरणyajñena yajñamayajanta devāstāni dharmāṇi prathamānyāsan | te ha nākaṁ mahimānaḥ sacanta yatra pūrve sādhyāḥ santi devāḥ ||
अनुवादGods, sacrificing, sacrificed the victim these were the carliest holy ordinances. The Mighty Ones attained the height of heaven, there where the Sidhyas, Gods of old, are dwelling.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.सूक्त ९० सनातन धर्म ज्ञान-मानचित्रको एउटा बिन्दु हो। यस पृष्ठले यसलाई शास्त्रीय, दार्शनिक वा जीवन्त परम्पराको सन्दर्भमा राख्छ र यसका शाखा, स्रोत तथा सम्बन्धित मार्गसँग जोड्छ।