सूक्त ४१
3 मन्त्रों वाला सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण और उपलब्ध स्रोत-संगत ऐतिहासिक अंग्रेज़ी अनुवाद।
3 मन्त्रों वाला सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण और उपलब्ध स्रोत-संगत ऐतिहासिक अंग्रेज़ी अनुवाद।
गहराई 4 / 4
3 मन्त्रों वाला सम्पूर्ण ऋग्वेद सूक्त: संस्कृत पाठ, IAST लिप्यन्तरण और उपलब्ध स्रोत-संगत ऐतिहासिक अंग्रेज़ी अनुवाद।
बटन, स्वाइप या बाएँ-दाएँ तीर कुंजियों से पृष्ठ पलटें।
समानमु त्यं पुरुहूतमुक्थ्यं रथं त्रिचक्रं सवना गनिग्मतम्। परिज्मानं विदथ्यं सुवृक्तिभिर्वयं व्युष्टा उषसो हवामहे॥
लिप्यन्तरणsamānamu tyaṁ puruhūtamukthyaṁ rathaṁ tricakraṁ savanā ganigmatam | parijmānaṁ vidathyaṁ suvṛktibhirvayaṁ vyuṣṭā uṣaso havāmahe ||
अनुवादTHAT general Car of yours, invoked by many a man, that comes to our libations, three-wheeled, meet for lauds, That circumambient Car, worthy of sacrifice, we call with our pure hymns at earliest flush of dawn.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.प्रातर्युजं नासत्याधि तिष्ठथः प्रातर्यावाणं मधुवाहनं रथम्। विशो येन गच्छथो यज्वरीर्नरा कीरेश्चिद्यज्ञं होतृमन्तमश्विना॥
लिप्यन्तरणprātaryujaṁ nāsatyādhi tiṣṭhathaḥ prātaryāvāṇaṁ madhuvāhanaṁ ratham | viśo yena gacchatho yajvarīrnarā kīreścidyajñaṁ hotṛmantamaśvinā ||
अनुवादYe, O Nasatyas, mount that early-harnessed Car, that travels early, laden with its freight of balm, Wherewith ye, Heroes, visit clans who sacrifice, even the poor man's worship where the priest attends.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.अध्वर्युं वा मधुपाणिं सुहस्त्यमग्निधं वा धृतदक्षं दमूनसम्। विप्रस्य वा यत्सवनानि गच्छथोऽत आ यातं मधुपेयमश्विना॥
लिप्यन्तरणadhvaryuṁ vā madhupāṇiṁ suhastyamagnidhaṁ vā dhṛtadakṣaṁ damūnasam | viprasya vā yatsavanāni gacchatho'ta ā yātaṁ madhupeyamaśvinā ||
अनुवादIf to the deft Adhvaryu with the meath in hand, or to the Kindler firm in strength, the household friend, Or to the sage's poured libations ye approach, come thence, O Asvins, now to drink the offered meath.
English translation: Ralph T. H. Griffith, 1896.सूक्त ४१ सनातन धर्म ज्ञान-मानचित्र का एक बिन्दु है। यह पृष्ठ इसे उसके शास्त्रीय, दार्शनिक या जीवंत परम्परा के सन्दर्भ में रखता है और इसकी शाखाओं, स्रोतों तथा सम्बन्धित मार्गों से जोड़ता है।